Stanovisko k Návrhu vlády SR na priamy predaj prvotných produktov živočíšneho pôvodu

[Ing.Ján Hájek]

Moje stanovisko:
Tento Návrh.... považujem za cielené ničenie včelárskeho stavu Je to priehľadné nahrávanie bohatým predajným firmám, aby sa redukoval priamy predaj od výrobcov včelármi na trhoviskách. Malí včelári predávajú svoj med doma zo dvora a na trhovisko spravidla nechodia, lebo svoju úrodu by rýchlo minuli a sklamaní zákazníci by museli odísť kupovať med do hypermarketov. Veľkí včelári svoju úrodu medu na trhovisku nepredajú, lebo také množstvo sa tam neminie.

Aká je doterajšia prax. Veľkí včelári nemajú čas vysedávať na trhoviskách a ani všetci malí včelári. Na trhovisku predávajú 2- 3 malí včelári, ktorým sa to chce robiť a tam mrznú a moknú. Majú svoju klientelu, ktorá k nim chodí na pravý med , lebo sa sklamali na kúpenom mede z hypermarketov zo známych dôvodov. Ak che byť úspešný predajca včelár, musí robiť aj osvetu ohľadom včelích produktov a musí mať sortiment, aby ponúkol spotrebiteľom zaujímavý pestrý a hodnotný tovar. Prirodzene, že jeho vlastná produkcia k tomu nestačí a musí suplovať prácu svojich priateľov včelárov, ktorí mu zaujímavý a potrebný med predajú, aby spotrebiteľ bol spokojný. Naučili sme spotrebiteľov konzumovať jednodruhové medy a oni ich aj vyhľadávajú.

Podľa Návrhu VN med môže predávať včelár iba na miestnom, nešpecifikuje sa kde je to miestne trhovisko, či je to v obci, okresnom meste....Napr. v BA na trhoviskách smeli by predávať iba miestni včelári. Bratislavčania by sa tak nedostali napr. k medovicovému a malinovému medu, lebo sa tam neurodí.

Odjakživa rozmýšľali úradníci štátnej a mestskej správy ako koristiť predajcov na trhoviskách z jednoduchého dôvodu - zo závisti. Zaujímavé by bolo, keby sa našiel novinár a zvestoval nám aké sú poplatky na trhoviskách pre predajcov v jednotlivých mestách SR.. Napr. v BA to bolo aj vyše 80000 Sk ročne za stôl. Ako by mohol byť rentabilný predajca malý včelár, keby tam predával iba pár hodín denne. Ak by tam predával celý deň, tak kedy by včelári keď nemá pomoc doma a nástupcu. Mladí sa nehrnú do včelárenia, dôvody prečo je tomu tak sú známe. Zákonotvorný tohoto Návrhu VN k tomu tiež prispel svojim produktom
.
Veľké firmy zaoberajúce sa obchodom majú prostriedky, ktorými môžu ovplyvniť tvorcov predpisov tak, aby včelári boli znemožnení a zanechali predaj na trhoviskách a vyradili by konkurentov.

Nepáči sa mi, že od doby zverejnenia Návrhu VN 8.3. na včelárskej stránke včelári až na dvoch sa neozvali a chovajú sa odovzdane podľa apatického dej sa čo dej. Nestačí, aby čakali na iných, ktorí aj za nich ponesú svoju kožu na trh, chovajú sa ako konzumenti napísaného od iných.

Za minského režimu na MP SR starali sa aj o o odbyt, predaj medu cez Medos Galanta aj do do zahraničia. VOC medu bola jednotná 35 Kčs/kg a v obchode sa med predával spotrebiteľom v drobnom za 32,50 Kčs/kg. V tom čase nebolo treba riešiť predpismi predaj medu od včelárov zo dvora a na trhoviskách, lebo včelár dostal na tie časy veľmi dobrú VOC od Medosu a tým bol demotivovaný predávať med zo dvora, alebo na trhoviskách a mohol sa naplno venovať včeláreniu, mnohí aj popri zamestnaní. Vtedajšia Štátna správa ocenila užitočnosť prepotrebného opeľovania včelami v RV a aj inde, čo sa odzrkadlilo v bohatých úrodách hmyzomilných kultúr.

Liberalizáciu trhu s medom súčasná štátna správa vysvetľuje a aj uplatňuje si po svojom. Do Plánu rozvoja včelárstva do r. 20013 vstupujú nevhodne. Dnes na obrovských výmerách repky olejnej a slnečnice spravidla nevidieť kočovné včelstvá a včelárom vymýšľajú prekážky aby zanechali túto činnosť pre nerentabilitu u chovateľov včiel. Takí čo zostanú budú prevážne hobbysti, milovníci včiel, ktorí majú iný hlavný príjem ako je zo včelárstva. Na MP SR mali by sa pozrieť do zrušenej Vyhl. č. 35/1978 Zb., ktorá žičila včelárom. Nelakomili sa prv na dane zo včelárskej činnosti, lebo si boli vedomí, že včelár má z chovu včiel úžitok iba 10 % a zvyšok 90 % úžitku má spoločnosť.