AgroFórum - Kontrola miliónov € za rybárske lístky

Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR má podľa § 4 ods. 3 zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rybárstve“) dispozičné právo k výkonu rybárskeho práva podľa charakteru vôd, v ktorých možno rybárske právo uplatniť, pričom ministerstvo môže výkon rybárskeho práva bezplatne delegovať na zákonom určené subjekty podľa § 4 ods. 3 až 6 zákona o rybárstve. Ministerstvo môže prideliť výkon rybárskeho práva Slovenskému rybárskemu zväzu vo vodných tokoch, ďalej organizácii spravujúcej lesný majetok štátu a organizácii spravujúcej majetok vo vojenských obvodoch vo vodných tokoch nachádzajúcich sa na území, ktoré spravujú. Ministerstvo môže výkon rybárskeho práva taktiež prideliť školám so študijným odborom rybárstvo, vzdelávacím ustanovizniam, organizáciám ochrany prírody a správcovi príslušnej vodárenskej nádrže. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rybárstve rybárske právo patrí štátu. Zásada, že rybárske právo patrí štátu vychádza z Čl. 4 Ústavy SR, podľa ktorého podzemné vody a vodné toky sú vo vlastníctve štátu, resp. Slovenskej republiky. To znamená, že štát prostredníctvom ministerstva deleguje výkon rybárskeho práva nielen na Slovenský rybársky zväz, ale aj na ďalšie zákonom o rybárstve určené subjekty a organizácie.
Zmienené subjekty a organizácie počas svojej dlhoročnej existencie permanentne disponujú vysokou odbornosťou a skúsenosťami svojich zamestnancov, ako aj dostatočnou materiálovou základňou, čo je dôležitý predpoklad a zároveň aj záväzok, aby ministerstvom pridelenému výkonu rybárskeho práva vo vodných útvaroch venovali náležitú pozornosť, ktorá zodpovedá spoločenskej požiadavke. Navyše na územiach, ktoré vyššie uvedené organizácie spravujú platí osobitný režim upravený príslušnými právnymi normami (napr. zákon o lesoch, zákon o vojenských obvodoch a pod.), čo len zdôrazňuje ich zákonnú povinnosť, ktorá im vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o rybárstve. To znamená právo chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky. Z uvedeného práva pre dotknuté subjekty zároveň vyplýva významná povinnosť, udržiavať genofond a druhovú rozmanitosť (biodiverzitu) rýb v našich vodách. Nemenej významnou aktivitou a úlohou Slovenského rybárskeho zväzu je aj starostlivosť o kultúrnu a odbornú výchovu členov zväzu (vrátane detí a dorastu), ktorá spočíva v pomoci a podpore ich záujmovej rybárskej činnosti a uplatňovaní osobných záľub, ako aj umožnenia aktívneho odpočinku, vrátane starostlivosti o ekológiu vôd a ochranu životného prostredia.
V nadväznosti na vyššie zmienené je potrebné ohľadom problematiky predaja povolení na rybolov, resp. hospodárenia Slovenského rybárskeho zväzu uviesť nasledovné. Slovenský rybársky zväz je občianským združením v oblasti športového rybárstva, ochrany prírody a životného prostredia na úseku rybárstva a starostlivosti o ekológiu vôd v Slovenskej republike. Jeho činnosť sa riadi príslušnými stanovami podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Občianske združenia v zmysle § 18 Občianskeho zákonníka sú právnickými osobami a sú zakladané v súlade s ustanoveniami zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Týmto zákonom sa riadi ich vznik, zánik aj hospodárenie. Občianske združenia zo zákona sa nemôžu zakladať na účely združovania občanov v politických stranách a v politických hnutiach, na zárobkovú činnosť, podnikanie (okrem špecifických prípadov, kde môžu OZ vykonávať hospodársku činnosť podľa vopred stanovených podmienok) alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní a na združovanie občanov v cirkvách a náboženských spoločnostiach.
Z uvedeného vyplýva, že za kontrolu hospodárenia organizácií tretieho sektora (kam sa zaraďujú aj občianske združenia) zodpovedá v rámci stanov kontrolná, resp. revízna komisia dotknutého občianskeho združenia. Samozrejme, že občianske združenia môžu podliehať kontrole aj v oblasti daní, daňových priznaní, odvodov a pod., za predpokladu, že majú príjmy, ktoré sú predmetom dane alebo im to vyplýva z iných právnych predpisov súvisiacich s hospodárením s finančnými prostriedkami (verejné zdroje, dotácie, eurofondy a pod.). Na druhej strane je však potrebné povedať, že každý, kto má relevantné podozrenie a informácie, že došlo, resp. dochádza k sprenevere finančných prostriedkov, má právo podať v danej veci trestné oznámenie.

S pozdravom

Ing. Dušan Čerešňák
generálny riaditeľ sekcie vôd