Rozpočet rezortných výskumných ústavov
Vážený pán minister,
dovožte, aby som vyslovil svoj názor k súčasným úvahám o rozpočte rezortných výskumných ústavov. Chápem to ako určitý signál k nevyhnutnosti transformovať vedecko-výskumnú základňu rezortu. Považujem za potrebné Vás informovať, že výskumná komunita rezortu sa touto otázkou zaoberá už dávnejšie a bolo vypracovaných niekožko námetov a konkrétnych návrhov. Z iniciatívy aj výskumných ústavov bol v roku 1997 uskutočnený zahraničný audit rezortnej vedecko-výskumnej základne (RVVZ), ktorý v rámci programu PHARE spracovala holandská firma Berenschot EuroManagement Utrecht.
Audit vo svojej správe zhodnotili všetky výskumné inštitúcie rezortu. Poukázal na pozitíva i negatíva. Zameranie výskumnej činnosti i kvalitu dosiahnutých výsledkov ocenil ako porovnatežné s výskumnými ústavmi v EÚ. Upozornil tiež na vysoký podiel nevýskumnej činnosti, ktorá podža ich názoru by mala byť financovaná z nevýskumných zdrojov. Výsledky auditu, ktoré sú vo viacerých smeroch stále aktuálne, navrhovali riešiť prestavbu RVVZ. Boli odovzdané vtedajšiemu vedeniu MP SR. V ďalšom období spracovala Agentúra Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied, jednotlivé výskumné ústavy, či skupiny výskumných ústavov rôzne návrhy na zmenu situácie s ciežom vysporiadať sa s neustále znižovaným prísunom finančných prostriedkov. Ciežom týchto návrhov bolo integráciou, ale aj inými formami znížiť predovšetkým podiel nevýskumnej, režijnej a obslužnej činnosti a tým posilniť zabezpečenie výskumu. Žiaž, žiaden z návrhov nebol ukončený oficiálnym systémovým riešením.
O uvedených otázkach sme informovali aj pána štátneho tajomníka Mariana Radošovského, ktorý naznačil viacero možných riešení. Požiadal Agentúru SAPV pripraviť návrh, ktorý by bol podkladom pre následný systémový prístup k transformácii RVVZ. Súčasne sme boli vyzvaní aktualizovať návrh priorít pôdohospodárskych vied a výskumu. Uvedené materiály pripravujeme.
Transformácia výskumu prebieha v súčasnosti aj v EÚ. Máme o tom presné informácie. Vo viacerých krajinách postupne dochádza k integrácii medzi rezortnými ústavmi i v nadväznosti na univerzity. Celý proces je však realizovaný počas 5 až 10 rokov s detailným rozpracovaním postupných krokov pri mimoriadne citlivom riešení a investičnom posilnení infraštruktúry. Výsledkom takéhoto procesu je zvýšenie účinnosti výskumu a efektívnosti využitia prostriedkov a adresná koncentrácia výskumu na stanovené priority. Väčšinou to má za následok zmenu štruktúry nákladov, hlavne zníženie réžie, nikde však sa celkové výdavky na výskum neznižujú. Pritom pôdohospodársky výskum aj s ohžadom na environmentálne, krajinotvorné a sociálno-ekonomické funkcie pôdohospodárstva je zaraďovaný medzi celospoločenské a štátom podporované priority.
Vážený pán minister, rezortná vedecko-výskumná základňa na Slovensku má svoje miesto aj v európskom výskumnom priestore. Jeden z ústavov získal v roku 2002 štatút excelentného centra podporovaného EÚ. Po Ústave endokrinológie SAV a Žilinskej univerzite je to iba tretia inštitúcia zo Slovenska. Viaceré ústavy pôdohoispodárskeho rezortu získali projekty v 4. a 5. Rámcovom programe EÚ. Dovožujem si vysloviť názor, že akékožvek znižovanie objemu finančných zdrojov môže toto postavenie ohroziť. Spomeniem v tejto súvislosti výňatok zo záverov Svetového fóra požnohospodárskych výskumníkov: "Zo svetového zdroja poznatkov môže čerpať iba ten, čo do neho aktívne vkladá". Som presvedčený, že všetci výskumníci pôdohospodárskeho rezortu Vám za Vašu podporu úprimne poďakujú a svojou prácou dokážu, že Vaša podpora bola opodstatnená.
Štefan Mihina , poverený vedením Agentúry Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied v Nitre
|