Stefan Mihina

Vážený pán Hájek,
dovožte, aby som reagoval na Vaše predchádzajúce listy. Práve som sa vrátil zo zahraničia, kde som sa mohol dostať k internetu iba na krátky čas, a preto bola moja prvá odpoveď taká stručná.
Na Váš posledný list nechcem reagovať, iba si dovolím oceniť Vašu snahu trafiť klinec po hlavičke. Ďakujem Vám za snahu nám pomôcť a bol by som vežmi rád, keby aj iní užívatelia našich výsledkov sa rovnakým spôsobom o našu prácu zaujímali.
Nerád by som namietal niečo proti Vašim názorom, ale problém zabezpečenia výskumu na Slovensku je oveža širší. Predovšetkým ide o nedokonale formulovanú legislatívu a jej následné deformované aplikovanie v praxi. I keď sme sa na jednej strane potešili, že už existuje zákon o vede, je ho potrebné novelizovať, predovšetkým z dôvodov, že nevytvára rovnaké možnosti pre všetky skupiny výskumných inštitúcií. Stačilo by však vežmi málo. Iba si pozrieť, pozorne prečítať Zákon na podporu vedy a výskumu v Čechách a pochopiť príčiny jeho formulovania a boli by sme minimálne 20 rokov vpredu.
Súčasná situácia neustáleho znižovania výdavkov na výskum, deformované rozdežovanie za nepretržitého zvyšovania cien, ale hlavne mylné pochopenie potreby rozvoja výskumu, nielen požnohospodárskeho výskumu, vedie k znižovaniu úrovne technického a personálneho vybavenia všetkých slovenských vedeckovýskumných inštitúcií a tým, žiaž, postupného opúšťania našich pozícií v európskom výskumnom priestore.
Predovšetkým ma mrzí postupný odchod mladých pracovníkov, ktorí až doteraz boli ochotní pracovať i za nepredstavitežne nízke mzdy. Avšak, keď im nevieme pripraviť ani materiálno-technické podmienky pre prácu, tí šťastnejší odchádzajú do zahraničia, aby pokračovali úspešne vo svojej výskumnej práci a ostatní sa uplatňujú v iných oblastiach hospodárstva u nás. Keď sme dokázali na ich vzdelania vynaložiť nemalé prostriedky, pýtam sa, prečo im nevieme pripraviť odpovedajúce materiálno-technické podmienky pre prácu, ktorú chcú robiť a ktorá je pre rozvoj našej krajiny vežmi potrebná. Jednou z úloh našich výskumných pracovísk je i doktorandská príprava. Až doteraz sa nám podarilo vychovať nemálo odborníkov. Môžeme to dokázať viacerými prípadmi, kedy sa absolventi nášho doktorandského štúdia vežmi dobre uplatnili vo výskumných centrách, ako sú FAL v Nemecku, INRA vo Francúzsku i v ďalších špičkových európskych výskumných pracoviskách . I keď som sžúbil, že sa budem venovať iba Vašej otázke k výskumu včelárstva, trochu som sa nechal uniesť a v krátkosti som načrtol vážnosť problémov, s ktorými sa už viac ako 10 rokov potýkame.
Teraz k samotnému objektu Vašej otázky - výskumu včelárstva. Vyžiadal som si viacero podkladov o práci Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku. Z materiálov, ktoré som obdržal, musím konštatovať, že postavenie včelárskeho výskumu, v porovnaní s inými oblasťami výskumu živočíšnej výroby, zodpovedá možnostiam, ktoré dnes požnohospodársky výskum má. Z toho tiež vyplýva personálne a finančné zabezpečenie ústavu včelárstva. I keď zameranie výskumnej i realizačnej činnosti je rovnaké ako na ústave v Dole, predsa len celkový objem prostriedkov je oveža nižší. Ústav včelárstva v Liptovskom Hrádku pracuje v podobných oblastiach ako český ústav: plemenitba včiel, patológia včiel a včelárska ekológia. Adekvátne je postavenie Ústavu včelárstva aj v štruktúre výskumného programu Výskumného ústavu živočíšnej výroby. Vo vedecko-technickom projekte, ktorého riešenie sa práve v súčasnosti ukončuje, je problematika včelárstva na úrovni čiastkovej úlohy rovnako ako chov dobytka, oviec, ošípaných a iných druhov hospodárskych zvierat. Takže žiadna diskriminácia výskumu včelárstva. V uvedenom projekte sa riešia otázky prevencie a tlmenia varoózy včiel, prevencie a tlmenia nákaz včelieho plodu, využitia včelstiev pri ekologizácii rastlinnej produkcie a monitoringu medu na obsah cudzorodých látok. Okrem toho boli riešené i niektoré krátkodobé úlohy zadané MP SR a vyžiadané ŠVPS. Aj z uvedeného vyplýva, že rovnako ako český ústav, aj slovenské pracovisko úzko spolupracuje s veterinárnou správou. Ako som bol informovaný aj od predstavitežov Slovenského zväzu včelárov, Ústav včelárstva v Liptovskom Hrádku vežmi rozsiahle spolupracuje s praxou. Ide o rôzne formy, ktoré nebudem teraz detailne popisovať, ale ak máte záujem, môžem Vám poslať celý zoznam aktivít, ktoré som obdržal. Nie je v mojom záujme tvrdiť, že všetko je v poriadku. Včelársky výskum však, je rovnako diskriminovaný ako celý požnohospodársky výskum. Poznámky a námety podobného typu, ako ste uviedli Vy, nám pomáhajú argumentovať pri nekonečných diskusiách s oponentmi, ktorí tvrdia, že výskum v požnohospodárstve a snáď i výskum všeobecne je na Slovensku nepotrebný.
Ešte raz Vám ďakujem za prejavenie záujmu o našu prácu. Som ochotný s Vami komunikovať priamo aj nad rámec internetovej stránky ministerstva.

S úctou

Štefan Mihina