Ján Hájek

Z pohžadu občana spotrebiteža

V rekordnom čase postavili u nás v N. Zámkoch 2 zahraničné firmy supermarkety Billa a Kaufland. Stavia sa už aj Tesco. Spotrebitež teda bude mať vežký výber spotrebného tovaru a kupovať bude tam, kde to bude pre neho najvýhodnejšie. Z terajšej praxe kupujúceho pozorujem, že občania SR nemajú také národné povedomie, ako je to napr. vo Švajčiarsku, aby prednostne kupovali naše domáce slovenské výrobky. Náš štát ich vedie k takému správaniu sa, lebo domácich výrobcov a to nielen potravín neochraňuje dovoznými clami pre dovážané výrobky. Tieto supermarkety nie sú žiadni žudomilovia. Napr. v Bille nedostanete mlieko z novozámockej mliekárne, Mliekospolu. V COOP-e - Jednota, N. Z. naše domáce mlieko dostaneme, lebo sa domnievam, že aj naďalej berú úplatok od Mliekospolu, aby im robili láskavosť a kupovali mlieko od domácich producentov. Nuž a spotrebitež môže si kú piť za výhodnú cenu mrazené kurčatá aj od HZ z Košíc, lebo hospodári sa u nás tak, že biznis v SR unesie aj dopravu na vežké vzdialenosti.

V supermarketoch je vežký výber vákuovo balených mäsových výrobkov. Už dávno ponúkajú napr. tzv. gazdovskú šunku, ale tento názov so slovenským gazdovstvom nemá nič spoločného, lebo sa tají pôvod a kvalita takýchto mäsových výrobkov. Mäsopriemysel si na svoje príde. Lacno dovezie niekožko ročné mrazené mäso napr. z ČR a tí ho doviezli z Nemecka, kde Bundeswehr, alebo US Army obnovujú staré strategické zásoby mrazeného mäsového tovaru. Predstavme si napr. ako by išlo na odbyt také mäso, keby spotrebitežom „vytrúbili“ čo ponúkajú. Je to však zajedno nášmu Štátnemu zdravotnému ústavu, Štátnej veterinárnej a potravinárnej správe a Štátnej obchodnej inšpekcii, lebo všetci svorne sú ticho. Média sa o takom čomsi nezmieňujú, oni sa zaujímajú o iné kuriozity. Takých Richardov Rybníčkov by sme potrebovali viac. Páči sa mi jeho rozhodnutie „vykúriť“ 1200 nadbytočných pracovníkov STV. Domnievam sa, že aj pán Zsolt Simon mal by nasledovať jeho príklad a stenčiť stav pracovníkov MP SR, lebo mnohí nie sú k ničomu. Dostali chronickú chorobu zvanú profesionálna slepota .a hluchota. Je nemyslitežné, aby správne ekonomicky neusmerňovali výrobu napriek tomu, že za ňu nezodpovedajú, lebo je temer celá ako súkromná. Oni svoje platy tak či tak dostanú bez ohžadu na to, kožkí výrobcovia potravín v SR živoria, alebo upadnú do konkurzu. V okolí N. Zámkov je niekožko zdevastovaných vežkovýkrmní ošípaných, ktoré tak dopadli „prezieravou“ hospodárskou politikou tohoto štátu. Štátom poskytnuté úvery na výstavbu týchto stavieb nikto a nikdy nezaplatí. Zodpovedného niet, to doniesol život, stratené financie sa odpíšu a je to. Ani banky neskrachujú, veď za neviazaný vklad Sk do 30000 Sk platia 0,75 % úrok napr. v SSP. Ak by sme skúsili získať pôžičku z našich peňažných ústavov, tak je to od 12 % vyše. Okrádajú občanov SR ešte razantnejšie ako BMG . Invest apod. a tiež s požehnaním tejto vlády.

Výroba živej hmotnosti ošípaných stojí u mne známeho požnohospodárskeho podniku 44 Sk//kg. V jeho prípade nemá z čoho kryť stratu. V súčasnosti stav už je taký, že mäsopriemysel ponúka napr. iba 30 Sk/kg, ako je badatežné z vášho príspevku. V poslednej Rožníckej besede ťažkal si jeden z požnohospodárov, že cena 1 tony pšenice je 4200 SK a je nepredajná, majú jej na predaj 1500 ton.. Nízka cena je preto, lebo pšenicu mlynári nakupujú výhodnejšie z dovozu. Na povedomie občana slovenského štátu kašlú, lebo majú vidinu svojho zisku a náš štát im pritom asistuje, lebo domácich producentov neochráni dovozným clom a dovožuje, aby SR bola aj smetiskom potravín. Časy o hlásaní potravinovej bezpečnosti z vlastných zdrojov SR sú preč. Možno, že by mohli pomôcť z MZ SR, ale tí asi počkajú, až u nás sa objaví a rozšíri infekčný vírusový zápal pžúc šíriaci sa z Ázie, vtáčia chrípka z Holandska apod.. Nikto doopravdy nevyskúmal, prečo máme v SR prím, vraj 11 prípadov BSE, mimo ohnisko jej pôvodu Vežkej Británie. Domnievam sa, že je to jednoduché. Doviezli sme kontaminované mliečne náhradky pre težatá, resp. kontaminovaný loj, lebo sme tak nemožní, že v SR nevedeli sme to vyrobiť.

Slovenským požnohospodárom pomohlo by hžadanie viacerých chrabrých Jankov známych z rozprávok, aby doniesli pre našich výrobcov potravín živú vodu a uzdravili ich výrobnú činnosť. Možno by postačilo aj to, aby 400 zamestnancov na MP SR nepovažovalo požnohospodárov Slovenska za nešikovných hlupákov, ktorí nevedia hospodáriť tak, aby boli konkurencie schopní s výrobcami potravín z krajín odkiaž dovážame tieto výrobky dotované ich vládami. .
Ján Hájek