Re: Rrd
Niečo z legislatívy:
Podpora pestovania energetických plodín je uvedená aj v uzneseniach vlády a s pestovaním energetických plodín sa počíta aj v schválenom Akčnom pláne využívania biomasy na roky 2008 až 2013. V roku 2007 dotovala SR ( prostredníctvom PPA) pestovanie energetických plodín vo výške 60,00 mil. Sk V roku 2008 bolo doteraz na Slovensku podaných žiadostí na výmeru viac ako 60 000 ha, avšak platba na hektár bude nižšia.
Z hľadiska platnej legislatívy je potrebné pri energetických porastoch na poľnohospodárskej pôde uviesť:
Všeobecne záväzné právne predpisy na úseku katastra nehnuteľností a ochrany poľnohospodárskej pôdy ustanovujú druhy poľnohospodárskych pozemkov, ich evidenciu v katastri nehnuteľností a charakteristiku spôsobu ich využívania. V súčasnosti dostávajú priestor nové formy a možnosti podnikania na vidieku – pestovanie nových poľnohospodárskych i nepoľnohospodárskych plodín, ktoré majú spoločného menovateľa – „výroba energetickej suroviny – biomasy“ s využitím pre energetické účely. Podľa zdroja vzniku, biomasa rastie a vzniká ako lesná biomasa – pestovaná na lesnom pôdnom fonde - dreviny a rýchlorastúce dreviny, drevný odpad - palivové drevo, konáre, pne, korene, kôra, piliny, odrezky, stružliny alebo ako poľnohospodárska biomasa – pestovaná na ornej pôde a trvalých trávnych porastoch – podľa právnych predpisov na úseku katastra nehnuteľností (príloha vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)v znení neskorších predpisov) sú to technické plodiny, medzi ktoré môžeme zaradiť repku olejnú, technické konope, cirok, cukrovú trstinu, špeciálne rýchlorastúce trávy, ale tiež rastlinné a živočíšne exkrementy a odpady.
Pestovanie rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde pre energetické účely, napríklad rýchlorastúcej vŕby, znamená nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy, čo je v podstate dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa § 17 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dočasným odňatím sa rozumie dočasná zmena spôsobu využitia poľnohospodárskej pôdy na dobu najviac desať rokov. Ak pestovanie rýchlorastúcich drevín presiahne dobu odňatia desať rokov, pestovateľ je povinný pred ukončením platnosti rozhodnutia o dočasnom odňatí požiadať o vydanie nového rozhodnutia vo veci.
Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy posudzuje návrh nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy pre výsadbu rýchlorastúcich drevín na podklade výsledkov agronomicko-pôdoznaleckého prieskumu pôd, to znamená podľa určenej bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ). Súčasťou žiadosti o dočasné odňatie - dočasné nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy - je stanovisko orgánov štátnej správy, ktoré môžu byť realizáciou návrhu pestovania rýchlorastúcich drevín priamo dotknuté, napríklad orgány štátnej správy v oblasti lesného hospodárstva alebo v oblasti ochrany prírody a krajiny. Zákon č. 220/2004 Z. z. ustanovuje BPEJ ako klasifikačný a identifikačný údaj vyjadrujúci kvalitu a hodnotu produkčno – ekologického potenciálu poľnohospodárskej pôdy na danom stanovišti. Poľnohospodárska pôda je podľa sedemmiestneho kódu BPEJ zaradená do deviatich skupín kvality. Osobitne chránená pre poľnohospodárske využívanie je poľnohospodárska pôda zaradená podľa kódu BPEJ do prvej až štvrtej skupiny kvality. Potenciálne vhodné na výsadbu rýchlorastúcich drevín sú poľnohospodárske pôdy zaradené podľa kódu BPEJ do 6. až 9. skupiny kvality podľa prílohy č. 3 zákona č. 220/2004 Z. z. Dôležitý je úkon nariadenia spätnej rekultivácie rozhodnutím o dočasnom odňatí a vykonanie spätnej rekultivácie poľnohospodárskej pôdy z dôvodu, že za desať až 25 rokov sa vytvorí koreňový systém, ktorý má významný vplyv na vlastnosti poľnohospodárskej pôdy.
Pri pestovaní rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde je dôraz kladený na:
• využívanie menej kvalitných poľnohospodárskych pôd, ktoré sú postrádateľné
z hľadiska potravinovej bezpečnosti štátu,
• povinnosť pestovateľa rýchlorastúcich drevín „vrátiť poľnohospodársku pôdu
do pôvodného kvalitatívneho stavu“.
Dreviny, ako je vŕba, agát, topoľ, alebo typicky lesné dreviny, ako je buk, nie sú poľnohospodárskymi plodinami. Ak sú pestované na poľnohospodárskej pôde, ide o dočasné nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy, ktoré má značný dopad na vlastnosti poľnohospodárskej pôdy, z dôvodu, že nielen nad zemou, ale aj pod zemou sa vytvára (obrovská) hmota koreňového systému. Pestovanie týchto špeciálnych energetických drevín na poľnohospodárskej pôde predpokladá aj špeciálne obhospodarovanie pôdy a nakladanie s pôdou. Vlastnosti pôdy sa menia, pôdy sa zhutňujú (kompakcia pôdy), mení sa vodný režim v pôde atď... Poľnohospodársku pôdu je potrebné po ukončení pestovania vŕby dať do pôvodného kvalitatívneho stavu spätnou rekultiváciou.
Ing. Jarmila Dubravská, PhD.
poverená zastupovaním generálneho riaditeľa
sekcie poľnohospodárstva
|