[milanorava]

Každý roľník vie aká dôležitá pre jeho prácu je pôda. V dávnejšej minulosti keď na obrábanie bola používaná ľudská sila a vrcholom mechanizácie bol konský záprah, šírka parcely 5 m bola bežná a bez problémov bolo aj obrábanie takejto pôdy. Napredoval rozvoj mechanizácie a napredovali aj spoločenské zmeny, v našich končinách okrem traktorov priniesli aj dobrovoľné či násilné kolektivizácie, sceľovanie malých roličiek do veľkých lánov, rozorali sa medze ktoré boli hranicami vlastníctva aj užívania, narastali úrody, rástol priemysel a ľudia z vidieka odchádzali pracovať do fabrík. Pôdu ostal obrábať iba zlomok jej vlastníkov. Dedenie podľa uhorského práva, kolektivizácia, obmedzenie vykonávania záznamov v pozemkových knihách, odtrhnutie celých generácií od pôdy – rodnej hrudy, nove spoločenské zmeny s tvrdým ekonomickým dopadom na mnohých ľudí, to všetko nám zanechalo spletitý uzol problémov s ktorým sa trápime všetci ktorý dnes obrábame pôdu. Dnes je na Slovensku len málo šťastlivcov ktorý obrábajú svoju VLASTNÚ PôDU. Väčšina z nás je rozdelená na dva tábory: tých čo pôdu obrábajú a tých čo pôdu vlastnia ( bohužiaľ väčšinou v malých parcelkách a v podielovom vlastníctve).
V podmienkach rozdrobeného vlastníctva pôdy, je pre nás ktorý sme pôvodné družstvá alebo ich nástupcovia obrovským balvanom navyše aj povinnosť viesť evidenciu užívania pôdy ktorú nám nepriamo ukladá viacero zákonov. Keď sa vlastník pôdy v podieloch rozhodne obrábať svoju pôdu sám, je mu súčasný nájomca po splnení príslušných podmienok podľa zákona 504/2003 §12a odst1. povinný ponúknuť podnájomnú zmluvu na pozemky primeranej výmery a bonity. A podľa §10 toho istého zákona musíte čas a spôsob podnájmu oznámiť prenajímateľovi – vlastníkovi pôdy – do 30 dní. V praxi to vyzerá tak, že človeku ktorý chce obrábať vlastnú pôdu (ak ju nemá v podieloch menších ako 50 %) urobí družstvo „komasáciu“, a ešte si vyslúži pár nepekných nadávok a vyhrážok za to že nedostal pôdu tam kde chcel. A ak pracovník družstva nechce ďalšie nepríjemnosti, vlastníkov pôdy o podnájme neinformuje ( tak to nakoniec robili aj obvodné pozemkové úrady keď zistili že so zákonným postupom ďaleko nezájdu) aby títo neprotestovali a nerušili svoje nájomné zmluvy, čím by ohrozil vlastnú existenciu.
Čo má družstvo z takéhoto právneho stavu? Náklady na pracovníka ktorý sa musí tejto činnosti venovať, náklady na prípadný software, kancelárske potreby a predovšetkým štatút VEREJNÉHO NEPRIATEĽA v obci, pretože platí nízke nájomné, bohatne na pôde ktorá mu nepatrí, nechá na pôde bohatnúť cudzích ľudí, nevráti majiteľovi jeho pôdu podľa jeho predstáv a pod. Potom stačí jeden tvrdohlavejší ( alebo pribrzdenejší) vlastník pôdy ktorý nerešpektuje zákonom stanovené termíny pri vydávaní pôdy, alebo podmienky užívania majetku v spoluvlastníctve, zájde na PPA a do mapy si nakreslí vlastné užívanie tak ako sa mu o tom snívalo, a problém je na svete. Nech to nakreslí na pôdnom bloku ktorý zasahuje do viacerých katastrov, obrábaný viacerými podnikmi a máte existenčný problém ktorý ani neviete ovplyvniť. Naddeklaráciu spôsobil človek s ktorým nie ste v žiadnom vzťahu, PPA pri zväčšovaní výmery nepožaduje dokladovať zákonnosť navýšenia ( dokonca niektorý jej pracovníci, za mierny poplatok 30 eur od ha splatnom s dotáciami, zmenežujú celú deklaráciu za žiadateľa),pôdny blok podľa katastrálnej hranice nerozdelí pretože tam chýba prirodzená hranica, ale dotácie dostanete až keď sa vyrieši naddeklarácia. Vo väčšine prípadov potom družstvá pod hrozbou krachu volia radšej menšie zlo, zaprú svoju robotu a znížia výmeru v žiadosti o dotácie (bohužiaľ v horších výrobných podmienkach sú náklady na výrobu vysoké, výnosy nízke a pri nízkych nákupných cenách živočíšnych produktov sú dotácie pre existenciu podnikov nevyhnutnosť). Prežijú ďalší rok, ale nechajú voľnú cestu podvodníkom a zurvalcom ktorý rok čo rok pýtajú viac a viac.
Ja neupieram vlastníkom pôdy právo užívať ju alebo rozhodovať o tom kto ju bude užívať, treba ale vidieť veľký nesúlad štruktúry vlastníctva pôdy a štruktúry jej obrábania. Veď aj tí vlastníci ktorý majú svoju pôdu rozmiestnenú po celom chotári v úzkych pásikoch sa pri jej vyčleňovaní domáhajú jedného kusa poľa, najlepšie na rovine hneď za domom. Veľké kompaktné parcely sa obrábajú najjednoduchšie a s najlepšou ekonomikou.
Čím sa previnil veľký podnik keď je trestaný takýmito povinnosťami pri správe a evidencii prenajímanej pôdy? Kde je zaručená nestrannosť pre vlastníka pôdy ktorý ju chce od družstva späť? Veď o jej vrátení rozhoduje niekto, koho jej vrátenie priamo ohrozuje!!! U nás platné zákony o prenájme pôdy by boli funkčné a dobré len ak by všetky parcelky mali iba jedného majiteľa a na každú by bol prístup z existujúcej cesty, čo je možné len vykonaním komasácie, a to bohužiaľ pre nedostatok peňazí bude trvať ešte veľmi dlho. Ani komasácia ale nie je liek na všetko, ten kto vlastní v podieloch 100 m2 nebude mať po komasácii 10 hektárovú parcelu.
Myslím si že v záujme vytvorenia funkčného modelu užívania pôdy, bez vyvolávania sporov a hádok, s rovnocenným prístupom k nájmu a užívaniu pôdy, by bolo vhodné:
všetky parcely v spoluvlastníctve a parcely vo výlučnom vlastníctve ktoré nemožno racionálne využívať ( bez existujúceho prístupu alebo veľmi malé, a tu môžeme diskutovať či by to mali byť parcely menšie ako 1, 3 alebo 5 ha) povinne zlúčiť do pozemkových spoločenstiev ktoré by následne prenajímali pôdu záujemcom. Tieto pozemkové spoločenstvá by mohli byť samostatnými organizáciami, alebo by ich mohli spravovať obce prípadne by ich mohol pre každé katastrálne územie vytvoriť a spravovať Slovenský pozemkový fond. Pozemkové spoločenstvo by zastupovalo malých vlastníkov pôdy, podpisovalo by nájomné zmluvy, inkasovalo nájomné, zaplatilo dane obci a zvyšok nájmu delilo medzi vlastníkov podľa veľkosti vlastníckych podielov. Ak by vlastník pôdy chcel sám na pôde hospodáriť, spoločenstvo by mu ju vyčlenilo po skončení platnosti nájmu na zvolenom pozemku.
Pre družstvá by to znamenalo koniec nekonečnej agendy z nájomnými zmluvami – podpisovali by len zmluvy na ucelené pozemky prakticky totožné s registrom LPIS,
Vlastníci pôdy by pri jasných pravidlách mohli pôdu užívať alebo z nej čerpať nájomné, možno aj vyššie ako je v súčasnosti
Pri sporoch o dotácie by bolo možné jednoduchým spôsobom overiť oprávnenosť užívania pôdy
Pri investičnej výstavbe obcí alebo štátu by bolo jednoduchšie získať potrebné pozemky, jednalo by sa z jedným majiteľom nie s desiatkami.
Rozhodne je ale potrebné zakázať ďalšie delenie vlastníckych podielov poľnohospodárskych a lesných pozemkov.
Dúfam že sa na ministerstvo raz dostanú aj rozumný ľudia ktorý okrem vlastného prospechu budú robiť aj niečo dobré pre ľudí v tomto štáte.