[Odbor komunikácie 1]

Inštitút ochranného pásma lesa bol jednoznačne zadefinovaný už v § 8 ods.2 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 12/1978 Zb. o ochrane lesného pôdneho fondu pri územnoplánovacej činnosti, podľa ktorého „Rozhodnutie o umiestnení stavby a o využití územia na pozemky vo vzdialenosti do 50 metrov od okraja lesných pozemkov možno vydať len so súhlasom orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Tento súhlas sa udeľuje v rámci územného konania; podmienky, ktorými sa zabezpečuje ochrana lesného pôdneho fondu a lesných porastov, sa zahŕňajú do územného rozhodnutia.“
Stavby v blízkosti lesa v nedávnej minulosti (70-te roky a mladšie) vznikali na základe rozhodnutí v danej dobe kompetentných orgánov, avšak, aj v tej dobe, bohužiaľ vznikali takéto stavby nekoordinovane a bez príslušných povolení. Súčasné znenie § 10 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch neodopiera možnosť postaviť si stavby v ochrannom pásme lesa.
Pri využívaní územia sa majú rešpektovať limity uvedené v záväzných častiach platných územnoplánovacích dokumentácii. Vo väzbe na obmedzenie vlastníckeho práva, toto je možné obmedziť len na základe zákona. Osobitné zákony definujú svoje špecifické ochranné pásma a obmedzenia pre vlastníkov nehnuteľností. Podobne, aj zákon o lesoch definuje, že les má svoje ochranné pásmo k využitiu ktorého je potrebné záväzné stanovisko príslušného orgánu štátnej správy. V súčasnosti by „línia“ ochranného pásma lesa mala byť zakreslená v územnoplánovacích dokumentoch.
Obmedzenie vlastníctva v rámci ochranného pásma lesa je limitované existenciou lesa ako „ekosystému“ so svojim pôdnym a vzdušným prostredím a v tomto kontexte by sa mali vykonávať aj činnosti v najbližšom okolí lesa – v ochrannom pásme lesa. Existencia lesa nie je prekážkou na využitie pozemkov v ochrannom pásme lesa pre Vami definovaný účel rekreácie.
Hospodárenie v lesoch sa má vykonávať takým spôsobom, aby zabezpečilo trvalo udržateľné hospodárenie, pričom nie je rozdiel či ide o „stred“ lesa alebo o jeho okraj. Rizikové – krízové situácie je možné riešiť obhospodarovateľom lesa, prípadne operatívne aj z Vašej strany, a to na základe § 31 ods. 3 zákona o lesoch, podľa ktorého „sa na činnosti odvrátenia ohrozenia života alebo zdravia alebo bezprostredného ohrozenia majetku“ nevzťahujú niektoré zakázané činnosti na lesných pozemkoch.
Výrub stromov na okraji lesov, resp. vo všeobecnosti využitie cudzích pozemkov pri prácach súvisiacich s ťažbou a prepravou dreva upravuje § 24 zákona o lesoch. Obhospodarovateľ lesa je oprávnený použiť cudzie pozemky len v odôvodnených prípadoch v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu, pričom toto oprávnenie je viazané na dohodu s vlastníkom cudzieho pozemku. V zmysle uvedeného, nároky na Vaše pozemky sa môžu uplatniť iba s Vašim súhlasom.
Vo veci Vami uvádzanej možnosti rozhodnúť o ďalších opatreniach na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku Vám oznamujeme, že uvedená myšlienka je súčasťou znenia § 33 ods. 2 zákona o lesoch a jej znenie nie je možné chápať bez kontextu na znenie § 33 ods. 1 zákona o lesoch, podľa ktorého je „vlastník nehnuteľnosti alebo investor stavby povinný vykonať opatrenia, ktorými sa zabezpečí nehnuteľnosť alebo stavba pred škodami, ktoré by mohlo spôsobiť najmä zosúvanie pôdy, padanie kameňov, stromov z lesných pozemkov“. Predmetný paragraf zároveň upravuje spôsob určenia rozsahu týchto opatrení. Znenie uvádzané vo Vašom prípade je prevzaté z následného odseku (§ 33 ods. 2), ktoré poukazuje na to, že ak nestačia opatrenia realizované vlastníkom nehnuteľnosti alebo stavby (v rozsahu podľa odseku 1), tak je možné rozhodnúť o zmene spôsob využitia dotknutých lesných pozemkov. Toto ustanovenie zákona o lesoch sa uplatňuje najmä pri veľkých investičných akciách, cestách, železniciach a pod.
Riziko ohrozenia života pri využívaní lesov verejnosťou je zákonom o lesoch riešené v rámci § 30 ods. 1, podľa ktorého „každý má právo na vlastnú zodpovednosť, nebezpečenstvo vstupovať na lesné pozemky...“ Uvedený rozsah rizika sa primerane vzťahuje aj na pohyb v rámci bezprostrednej blízkosti okolia lesných pozemkov, t.j. na vlastnú zodpovednosť a nebezpečenstvo. Ak by došlo k mimoriadnej nepredvídateľnej situácii (napr. veterná smršť) v takomto prípade ide o živelnú pohromu.
Riešenie „významného ohrozenia života“, ktoré hrozí z lesných pozemkov v rámci ochranného pásma lesa je možné realizovať uplatnením už citovaného § 31 ods. 3 zákona o lesoch. V prípade, ak nejde o „významné“ ohrozenie, tak preventívne opatrenia nielen na ochranu majetku, ale aj na ochranu okolitého lesa sa ukladajú v podmienkach uvedených v záväznom stanovisku vydaného podľa § 10 zákona o lesoch, prípadne v podmienkach k vydaniu územného rozhodnutia. Zväčša k takýmto podmienkam patrí spevnenie strešnej konštrukcie navrhovanej stavby, vybudovanie oplotenia, ktoré zásadným spôsobom nezasiahne do koreňového systému stromov rastúcich na lesných pozemkoch, umiestnenie lapača iskier na komínové telesá a vonkajšie krby, zákaz otvorených ohnísk a pod.
Obhospodarovateľ lesa je podľa § 2 písm. p) zákona o lesoch právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá hospodári na lesných pozemkoch. Správcom, podľa § 2 písm. q) zákona o lesoch, je právnická osoba, ktorej zakladateľ, alebo zriaďovateľ zveril do správy lesný majetok štátu. Lesy Slovenskej republiky š.p. sú v tomto kontexte správcom. Správca majetku štátu má v konaniach podľa zákona o lesoch postavenie vlastníka, pričom takéto postavenie má aj v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.
Stavebné povolenie – rozhodnutie o povolení stavby, ako aj územné rozhodnutie sú rozhodnutiami vydávanými v správnom konaní režimom podľa stavebného zákona. V týchto konaniach má vlastník, alebo správca susedného pozemku postavenie účastníka konania a správny orgán v týchto konaniach musí brať na zreteľ jeho práva a právom chránené záujmy. Pri vydávaní záväzného stanoviska, podľa § 10 zákona o lesoch, nie je orgán štátnej správy viazaný stanoviskom obhospodarovateľa lesa. Obhospodarovateľ lesa, teda vlastník, alebo správca lesného pozemku má možnosť uplatniť svoje požiadavky pri územnom konaní v rámci svojej kompetencie vyplývajúcej mu z postavenia účastníka konania (účastníkom konania je aj vlastník susedného pozemku alebo stavby).
S ohľadom na už dlhodobo existujúci inštitút ochranného pásma lesov (od roku 1978) nebola oficiálna potreba osobitne usmerniť uplatňovanie tohto zákonného ustanovenia. V súčasnom období Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR predpokladá, že v priebehu roku 2015 vydá v súlade s § 58 ods. 1 písm. m) zákona o lesoch usmernenie vo veci uplatňovania okrem iného aj § 10 zákona o lesoch.
Vami uvádzaná odpoveď uvedená na Agrofóre v roku 2012 je správna aj v súčasnosti. V prípade riešenia následkov pádu stromu Vám podrobnosti vysvetlia špecialisti v oblasti poisťovníctva. Existencia ochranného pásma lesa ako špecifický inštitút sama o sebe poukazuje na možnosť – existenciu akéhokoľvek rizika, ktoré súvisí s lesom. Vo všeobecnosti, riešenie rizika pádu stromu z cudzieho pozemku, resp. riešenie susedských vzťahov upravuje Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (zákon č. 40/1964 Zb.) a zákon o lesoch, ako „lex specialis“ len upravuje všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka na špecifiká súvisiace s lesom a lesnými pozemkami.
Na konanie podľa § 10 zákona o lesoch sa nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku. Podľa zákona o prokuratúre sa takého úkony považujú za opatrenie orgánu štátnej správy. Posúdenie zákonnosti takto vydaných úkonov (opatrení) orgánov štátnej správy dozorujú príslušné orgány prokuratúry. V zmysle uvedeného Vám v predmetnej veci odporúčame obrátiť sa s podnetom na vykonanie prokurátorského dozoru na miestne príslušný orgán prokuratúry SR.