Odbyt ošípaných

Vážený pán minister !



Dovožujem si Vám týmto oznámiť, že súčasný vysoký dovoz ošípaných zo zahraničia dostáva požnohospodársku prvovýrobu u nás do katastrofálnej situácie.

Táto skutočnosť je u širokej verejnosti známa, žiaž u kompetentných funkcionárov sa neprijímajú patričné opatrenia.

Podža dostupných informácií na Slovensku je v súčasnosti prebytok jatočných ošípaných, a tak je pre nás nepochopitežný import týchto zvierat v dobe, keď sa sústavne hovorí o negatívnej finančnej zahraničnej bilancii.

V súvislosti s týmto stavom odbyt ošípaných v SR je minimálny.
Tisícky ošípaných sú v súčasnosti nad jatočnú zrelosť, a tak sa dostávame prakticky do neriešitežnej situácii.

Ceny ošípaných poklesli cca o 12,- Sk/kg, čo tu nemá zatiaž obdoby.


Vážený pán minister !

Ak sa situácia urýchlene nevyrieši zastavením importu, je už dnes isté, že požnohospodárskej prvovýrobe vzniknú nedozierne škody s obrovskými negatívnymi dôsledkami.

S pozdravom



Ing. Ján U k r o p
predseda PD Dobrá Niva

Vážený pán Ing. Ukrop,

na základe Vášho podnetu, ako aj podnetu z RPPK v Topožčanoch, som v uplynulých dňoch požiadal generálneho riaditeža sekcie požnohospodárstva, potravinárstva a obchodu, aby vypracoval analýzu možností riešenia súčasnej situácie na trhu s bravčovým mäsom.

Z analýzy vyplýva, že zvýšené dovozy bravčového mäsa sú najmä z Českej republiky. Podža operatívneho monitoringu k 12.11.2002 sa doviezlo 12 202 ton bravčového mäsa, z toho 8 327 ton z ČR a 2 538 ton jatočných ošípaných, z čoho z ČR 2 335 ton. V súvislosti s ponukou týchto komodít z domácej produkcie sa v niektorých regiónoch znižujú ceny jatočných ošípaných, ktoré k 8.11.2002 dosiahli v priemere 49,91 Sk/kg ž. hm, pričom ceny dovozov sa pohybujú okolo 42 SK/kg ž. hm.

Stanovená kvóta predaja pre bravčové mäso na rok 2002 je 190 tis. ton, ktorá sa podža SPPK plní na 85 %. Na kvótované množstvo je výmerom MF SR stanovená minimálna cena 48 SK/kg ž. hm.

Podža aktuálnej bilancie zdrojov a použitia jatočných ošípaných a bravčového mäsa v 4. štvrťroku je ponuka jatočných ošípaných objem 46 724 ton ž. hm., vrátane drobných chovatežov, čo predstavuje zvýšenie ponuky oproti porovnatežnému obdobiu minulého roka o 8 %. Kvalifikovaný odhad hovorí, že do konca roku 2002 sa dovoz ošípaných v prepočte na živú hmotnosť môže pohybovať okolo 19 tisíc ton, čo by bolo o 2,3 tis. ton viac ako v minulom roku.


V zmysle platnej legislatívy o uplatňovaní ochranných opatrení pre domácich výrobcov existujú štyri alternatívy postupu:

1. Zvláštne ochranné opatrenie podža zákona č. 240/98 Z.z sa nedá uplatniť, pretože objem dovozu neprekračuje kvótu minimálneho a bežného prístupu na trh a ani počiatočnú úroveň jatočných ošípaných a bravčového mäsa. Len za týchto podmienok možno uplatniť ochranné opatrenia vo forme dodatočného cla, zvýšeného o tretinu k aplikovanému clu. Kvóta minimálneho a bežného prístupu na trh je 9 775 ton, z čoho sa k 18.11.2002 vyčerpalo 1 167 ton, teda 11,9 %. Počiatočná úroveň pre rok 2002 je stanovená na 19 193 ton a k 12.11.2002 sa doviezlo 14 740 ton.
2. Ochranné opatrenie podža zákona č. 214/1997 Z.z. o ochranných opatreniach je z hžadiska vývoja dovozu bravčového mäsa nepoužitežné, pretože dovozy týchto komodít za posledné tri roky nemajú postupne narastajúci trend.
3. Ochranné opatrenie podža zákona 59/1997 Z.z. o antidumpingu je z hžadiska promptného riešenia danej situácie nepoužitežné, pretože jeho šetrenie by trvalo niekožko mesiacov. Zisťovanie dumpingových cien je vežmi náročné a ťažko dokázatežné. Kompetencie z tohto zákona má MF SR.
4. Ochranné opatrenie podža dohody o Colnej únie medzi SR a ČR nie je možné využiť, pretože dovozy jatočných ošípaných a bravčového mäsa za posledné tri roky nemajú postupne narastajúci trend.

S pozdravom


Zsolt Simon,
minister pôdohospodárstva SR

Vazeny pan minister,
po precitani vasich 4 alternativ co nam ponukate, musim povedat, ze by ste mali podat demisiu, nakolko vsetky tieto alternativy su negativne a poukazuju len na to, ako sa veci nedaju robit. Na to nepotrebujeme vysoko platenu funkciu, zadarmo sa nam postazuju aj babky na dedine. Ako ekonom moje tvrdenie urcite podporite.
S pozdravom,
Marcel Lorincz