Pracovné sily – problém budúcnosti

[Jozef Artim]

Vážený pán minister,
dovoľujem si Vás v tomto období (novelizácia Zákonníka práce, úprava migračnej politiky) upozorniť na riešenie:

Pracovné sily – problém budúcnosti
(poľnohospodári – roľníci pod tlakom)

- pred 10-15 rokmi som mal víziu, že technické a technologické vybavenie v spoločnosti bude základným predpokladom uplatnenia sa v silnej konkurencií na európskom trhu...,
- pred 3 rokmi som pochopil, že pre poľnohospodárstvo - špeciálne plodiny a všetko čo vyžaduje sezónne práce bude rozhodovať motivovaný kmeň stálych a sezónnych zamestnancov schopných vykonať kvalitne zber a pozberové spracovanie tej ktorej plodiny,
- prijatím 10 nových členov v roku 2004 a Rumunska a Bulharska v roku 2007 sa tento problém na Slovensku nezlepšil, opak je pravdou, Slováci , ale aj Rumuni a Bulhari robia tam, kde sú lepšie podmienky, t.j. smer západ...,
- pracovné sily – faktor, ktorý ak to podcení líder firmy vytvára podmienky na krach obchodnej spoločnosti ....
Záver: energetická bezpečnosť o ktorej sa stále hovorí je druhoradá, vždy a stále ostane na prvom mieste potravinová bezpečnosť krajiny. To netreba vysvetľovať.

Príklad z Baden Wurtenberg - Nemecko (Spargel und Erdbeerprofi 04/2006 str. 33):
- potreba sezónnych zamestnancov na zber poľnohospodárskych plodín 52 500,
- z prihlásených ca. 2500 Nemcov ostalo pracovať po 7 dňoch 322 (12,5 % z prihlásených, z 52 500 potrebných sezónnych zamestnancov len 0,6 %) - ďalej štatistika končí, podľa mojich skúsenosti exodus nastáva po 10-14 dňoch...

Na Slovensku nebudeme na tom podstatne lepšie.

Pre porovnanie: podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla ku koncu októbra 2006 10,93% - Nemecko (9,1 %) Francúzsko (9,3 %), Lotyšsko (8,7 %).
Percentuálny podiel dlhodobo nezamestnaných k 12/2006 (nezamestnaní 12 mesiacov a viac na celkový počet ekonomicky aktívnych obyvateľov) - EU priemer 3,9 %, Nemecko 5,1 %, Slovensko 7,1 %.
Dôvod – vysoký podiel ekonomicky nečinných osôb (práce neprispôsobiví). Navrhujem vyradiť zo „súboru nezamestnaní“ do súboru „sociálne odkázaní“.
Riešenia:
- zmena migračnej politiky pracovnej sily z tretích krajín (zvýšenie kvóty zahraničných zamestnancov v poľnohospodárstve na 5000 a zjednodušenie procesu povoľovania na prácu),
- vytvorenie štatútu sezónneho zamestnanca v poľnohospodárstve (napr. na princípe zamestnanca na otvorenom mori podľa odporúčania ES)
K novele zákonníka práce:
„nezaväzujte nás k niečomu, čo je prísnejšie než najprísnejšie kritéria EU, nútite nás k ich porušovaniu,
- obmedzenie nadčasov, t.j. v jednom týždni len 48 hodín, nedá sa pracovať v poľnohospodárstve (sezónnosť, počasie, využitie jednoúčelových strojov...),
- dohoda o vykonaní práce - navrhujem 450 hodín ročne (prečo 450 hodín: odstráni sa nelegálna práca resp. nesprávne vypĺňané pracovné výkazy, tento počet hodín je vyhovujúci (t.j. ca. 50 pracovných dní na pokrytie sezónnych prác v poľnohospodárstve) najmä pre ľudí s nízkou kvalifikáciou.
19.02.2007

Jozef Artim, Ing., CSc.
Asparagus spol. s r.o.

[Miroslav Jureňa]

Vážený pán Artim,

problémy, na ktoré upozorňujete v súvislosti s pripravovanou novelou Zákonníka práce, sú stále predmetom rozsiahlych diskusií. Optimálne riešenia sa hľadajú nielen na úrovni jednotlivých rezortov, vrátane nášho, ale aj vo vzájomných diskusiách medzi odbormi a politickými stranami. Pripravovaná novela je teda stále otvorený dokument, ktorého konečná podoba bude výsledkom diskusií v rezortoch, medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, ako aj na politickej úrovni, pričom vždy pôjde o hľadanie optimálneho riešenia. Tak je to napríklad aj v otázke nadčasov, sezónnych prác (osobitne v poľnohospodárstve a stavebníctve), či dohôd o vykonaní práce, na ktoré reaguje znenie návrhu Zákonníka práce, ktoré schválila vláda SR 18. apríla 2007.
Odstraňovanie bariér pri efektívnom využití pracovnej sily v oblasti pracovnej legislatívy je len jedna z možností riešenia problému. Zo strany podnikateľov je nevyhnutné reagovať na konkurenčné prostredie spoločného trhu práce v rámci Európskej únie, ktoré sa už začína prejavovať, primeranou úrovňou miezd a vytváraním vhodných pracovných podmienok.


S pozdravom

Miroslav Jureňa
minister pôdohospodárstva SR