O mede

K IMPORTU MEDU DO EÚ Z 3. ŠTÁTOV

Directive 2001/110/CE du 20/12/2001 relative au miel, ANNEXE II
CARACTÉRISTIQUES DE COMPOSITION DES MIELS

......aucun pollen ou constituant propre au miel ne peut ętre retiré, sauf si cela est inévitable lors de l'élimination de matieres organiques et inorganiques étrangeres...., preklad:....
žiaden pež, alebo základná zložka medu nesmie byť odobratá, okrem prípadov ak je to nevyhnutné pre odstránenie organických a anorganických cudzorodých látok.....-
---------------------------------------------------------------------------------------------------------
Môj výklad tejto časti Smernice EÚ je, že u štandartného SE konzumného kvetového medu predávaného v obchodnej sieti pre spotrebitežov, obsah vody mal by byť do 19 %, EÚ povožuje do 21 %. K čomu teda používa istá maďarská firma vo svojej výrobni v MR vysoké vákuové odparky? Tam balia kvetový viac zložkový med s etiketou krajina pôvodu SR a reexportujú ho do SR, kde sa predáva za lacné peniaze, napr. v sieti hypermarketov Kaufland. Existuje v SR prevádzka firmy, ktorá vykupuje, balí slovenský med a odníma z neho prebytočnú vodu vo vákuových odparkách? Neviem o takej firme.

Tvorca Smernice EÚ a v preklade Výnosu MP SR upravujúceho med, Hlava 9, neuviedol výslovne zákaz odoberať z medu vodu, ktorá je jeho základnou zložkou. Dá sa to chápať tak, že voda ako základná zložka medu nesmie sa z neho odoberať. Pre jednostranný výklad také závažné ustanovenie či sa z medu smie, alebo nie odoberať prebytočná voda, to by malo byť podža môjho názoru osobitne jednoznačne spomenuté v origináli citovanej časti Smernice EÚ a následne aj vo Výnose MP SR! Skúsim záležitosť elektronickou poštou konzultovať s predsedom komisie pre novelizáciu CA, ktorým je Dr. Stefan Bogdanov, CH <[email protected]>, ale počkám si najprv na odpoveď z EU Direct.
Napr. EÚ z Číny nakupovala med za cca 0,90 USD/kg. i za menej počas viacerých rokov, čo je možné načítať si z dokumentu EU ann_en. pdf. Je známe, že vo Fr a De vyskytli sa prípady miešania čínskeho medu s medom tamojšieho domáceho pôvodu, čo bolo pokladané za falšovanie medu. Znova povolenie importu medu z Číny je viazané už na prísne podmienky kontroly jeho kvality a zdravotnej nezávadnosti. Ak každý hobox bude musieť mať predpísané požadované laboratórne vyšetrenia a atesty pred jeho dovozom do EÚ, tento med nebude tak lacný ako kedysi. Napokon včelári v EÚ zaslúžili by si, aby na importovaný med z 3. štátov bolo uvalené nemalé clo.

Neviem si predstaviť, čo sa stane s pozastaveným medom, ak laboratória v EÚ napriek kladnému vyšetreniu dovezeného medu čínskou stranou následne zistia jeho závadnosť pre spotrebitežov v EÚ. Pochybujem, že taký med sa vráti, alebo spáli na náklady exportéra. Darmo som zisťoval, čo sa stalo s obrovským množstvom pozastaveného importovaného medu z Číny do De, čo sa stalo v jan. 2002. Nikto z opýtaných mi neodpovedal. Načo bude EÚ med s obsahom vody 25 - 30 %, keď taký med sa nepovožuje predávať pre spotrebitežov, o čom pojednáva Codex Alimentarius z r. 1993, najvyšší medzinárodne platný predpis týkajúci sa kvality medu. Sudy takého medu museli byť označené, že je to priemyselný - pekárenský med. Napr. cca 50 tisíc ton ročne prv dovezeného „pekárenského“ medu EÚ nepotrebovala, ale prv tožko medu z Číny dovážali. Kde sa podel po dlhé roky z Číny dovážaný med do EÚ, keď sa vie, že Číňania ho získavajú s nadlimitným obsahom vody a ako taký spotrebitežom v obchodných reťazcoch EÚ nesmel sa predávať.

Domnievam sa, že dovozcovia predovšetkým z De zosmutnejú, ak sa nedostane na nemecký trh dostatok lacného medu z Číny a Argentíny. Za normálnych okolností javí sa nanajvýš dubiózne uveriť, že všetok importovaný med z 3. štátov bude OK. Kto vyvoláva nateraz vežmi prísne podmienky ohžadom nadlimitného obsahu antibiotík v dovážanom mede? Mali by sme poznať aj mienku WHO, ako sa vlastne veci majú čo sa týka maximálnych limitov nežiadúcich rezíduí v mede so skutočným dopadom na žudské zdravie. Žiadalo by sa poznať aj mienku z USA a Kanady. Zaujala by aj, štatistika zdravotníctva - WHO, kožko žudí bolo v minulosti postihnutých ochorením z požitia kontaminovaného medu vplyvom nadlimitného obsahu vytypovaných žudskému zdraviu rezíduí, škodlivín.

Česi sa vystatujú, že v u nich v ČR vyrobený med je bez rezíduí antibiotík a ostatných škodlivých látok, ale napriek tomu ani o ich med nie je záujem u čelných vežkých importérov medu .z De. Výkupcovia ponúkajú tamojším včelárom za kvetový med 40 ČK/kg a nateraz výkup medu aj u nich je zastavený. Pritom sa vie, že napr. v A kvetový med sa predáva spotrebitežom v hypermarketoch za cca 8 Euro/kg.

Domnievam sa, že javí sa potreba preštudovať okrem citovanej Smernice EÚ, ktorá bola vydaná v r. 2001, aj Codex Alimentarius. Tento predpis týkajúci sa medu vznikol už v r. 1974 a novelizovaný bol v r. 1993. Naposledy na siedmom zasadnutí komisie v Londýne 1.2.2000. V publikovanom dokumente zo zasadnutia komisie v Londýne je možné pozorovať tlak EÚ na odstránenie názvu priemyselný - pekárenský med. Hranica povoleného obsahu vody v kvetovom mede je do 21 % a obsah HMF do 40 mg/kg.

Disciplinovaným včelárom v SR, ktorí sú producentmi medu bez nepovolených limitov rezíduí antibiotík a liečiv, výrazne môžu pomôcť veterinári napr. v Brémách, De, pri vstupnej kontrole dovážaného medu do destinácii v EÚ z 3. štátov. Domnievam sa, že ak sa bude zodpovedne, precízne vykonávať vstupná kontrola dovážaného medu do EÚ, tak vežkoobchodníci s medom z De lepšie si ocenia náš SE med, čo však nečinia niekožko desaťročí. Dlhé roky tomu tak bolo, že koristili exportérov medu, tým aj našich včelárov a preto vec treba riešiť. V De vlastná produkcia medu kryje iba z 27 % ich celkovú spotrebu medu. Na 1 obyvateža podža posledných údajov spotrebovali 1,1 kg, v A je to 1.5 kg. Ak by sme docielili v SR takú spotrebu na 1 obyvateža ako v De, nepotrebovali by sme med vyvážať. Karta sa môže obrátiť a o náš SE med ako z členského štátu EÚ môže vzniknúť u nich eminentný záujem, nakožko môžu ho nakúpiť u nás bez cla. Otázne však je to, či slovenská strana vyvinie produktívne úsilie a záujem uspieť, taktiež presadiť u riadiacich orgánov EÚ spomenuté clo. Vhodné by bolo dôvodiť enormnými ziskami importérov, baličov a obchodu, ktorí nemajú snahu iba o primeraný zisk. Ich počínanie je gniavenie celoeurópskeho včelárstva. Na jeho podporu mohlo by poslúžiť uvalenie spomenutého cla na dovoz medu z 3. štátov. Ako príklad mohli by menovať USA, kde je uvalené vysoké clo na dovoz bavlny s ciežom ochrániť domácich producentov. Ovšem význam včelárstva pre spoločnosť je nepomerne vyššia než ako pestovanie bavlny.

Nakoniec chcel by som podotknúť, že na adrese Európa Direct je hodne štatistiky z včelárskej výroby členských štátov EÚ. Som zvedavý, ako sa zhosti aj SR povinnosti poskytnúť EÚ hodnoverné štatistické údaje.
Ján Hájek